Bloghttp://lubicastefanikova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskSRDCE MUŽA (lubicastefanikova) Thu, 06 Jun 2013 20:47:46 +0200http://lubicastefanikova.blog.sme.sk/c/330407/SRDCE-MUZA.html?ref=rssSLZY A SMIECH (lubicastefanikova)Slzy a smiech patria k sebe odjakživa. Slzy sú prejavom toho, že sa z človeka nestal bezcitný tvor. Nie každý, kto nemôže plakať je ľahostajný a nemá žiadne city. Niekedy to naozaj nejde, dokonca ani na pohrebe. Tie vnútorné prežívame ťažšie. Rozrežú srdce na kusy a to bolí viac, ako keď si človek len poplače. §miech je zázračná vec. Lieči nielen dušu, ale aj naše telo. Smiech je na všetko - teda skoro na všetko - liek. Preto sa smejme radi. "Veselá myseľ, pol zdravia". Naši predkovia vedeli, čo je správne. Nevraveli to len tak do vetra. Dobre sa povie smejme sa. V poslednom čase nám veru nie je do smiechu. No v každej dobe s žilo ťažko. Stačí, ak sa pozrieme do minulosti našej krajiny. Dereš, poddanstvo, vojny, hlad, choroby, poroba. Psychický útlak minulých režimov. Keby som chcela vymenovať všetko, čo človeka ťaží, písala by som celý deň. Radšej sa usmievam, pretože každý človek je krásny, keď sa smeje. Zabudnime na smútok a hriechy, nerobme druhým prieky. A potom budeme mať dôvod na smiech každý deň.Thu, 06 Jun 2013 19:28:07 +0200http://lubicastefanikova.blog.sme.sk/c/330405/SLZY-A-SMIECH.html?ref=rssNechcem takto žiť (lubicastefanikova)Všetci máme predstavu o svojom živote. Ako by sme chceli, mohli žiť. Nie vždy sa nám to darí. Roky sa snažíme. Pracujeme, snívame, staráme sa o rodinu. Budujeme firmu. Svoju, alebo inú. Často sa stáva, že nám bránia v tom, ako žiť. Pracovať, myslieť, cítiť. Všetci to takto vnímame. Raz nám do nášho života "kecajú" politici, inokedy rodina, susedia, závistlivci. Občas môžeme niečo zmeniť, veľakrát nie. Možno budú moje pocity aj Vaše.Mon, 03 Jun 2013 18:00:18 +0200http://lubicastefanikova.blog.sme.sk/c/330109/Nechcem-takto-zit.html?ref=rssAko som prestala pozerať televízne programy (lubicastefanikova)Ak dnes niekomu poviem, že telku vôbec nepozerám, tak všetci na mňa divne pozerajú. Nechápu to a nechápem to ani ja. Ešte pred niekoľkými mesiacmi som bola obrovský televízny fanúšik. A dnes ma pri televíznom prijímači neudrží skoro nič. Možno niektoré televízne noviny, ale aj to nie vždy. Často sa podobajú na čiernu kroniku, alebo na zhluk katastrofických správ. Alebo sú to klebety, ktoré ma nezaujímajú. Ešte snáď dokumentárne filmy. Hlavne o zvieratách. Psy a mačky to je moje. Som psí a mačací človek. Všetko to začalo celkom nevinne.Mon, 19 Mar 2007 18:25:02 +0100http://lubicastefanikova.blog.sme.sk/c/87349/Ako-som-prestala-pozerat-televizne-programy.html?ref=rss