reklama

SLZY A SMIECH

Slzy a smiech patria k sebe odjakživa. Slzy sú prejavom toho, že sa z človeka nestal bezcitný tvor. Nie každý, kto nemôže plakať je ľahostajný a nemá žiadne city. Niekedy to naozaj nejde, dokonca ani na pohrebe. Tie vnútorné prežívame ťažšie. Rozrežú srdce na kusy a to bolí viac, ako keď si človek len poplače. §miech je zázračná vec. Lieči nielen dušu, ale aj naše telo. Smiech je na všetko - teda skoro na všetko - liek. Preto sa smejme radi. "Veselá myseľ, pol zdravia". Naši predkovia vedeli, čo je správne. Nevraveli to len tak do vetra. Dobre sa povie smejme sa. V poslednom čase nám veru nie je do smiechu. No v každej dobe s žilo ťažko. Stačí, ak sa pozrieme do minulosti našej krajiny. Dereš, poddanstvo, vojny, hlad, choroby, poroba. Psychický útlak minulých režimov. Keby som chcela vymenovať všetko, čo človeka ťaží, písala by som celý deň. Radšej sa usmievam, pretože každý človek je krásny, keď sa smeje. Zabudnime na smútok a hriechy, nerobme druhým prieky. A potom budeme mať dôvod na smiech každý deň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čo cíti slza, keď kráča po tvári človeka?

Smútok? Radosť? Bolesť? Či hádam zlosť?

Možno všetko dohromady a možno nič.

Pocity človeka sú však opačné.

Prečo je slza vlastne pre nás dobrá?

Niekedy viac ako vhodná.

Robí z nás ľudí,

by neboli sme ako tie zvery,

čo len druhých do bokov ráňajú,

za potravou stále sa naháňajú.

Zmýva krvavé škvrny, špinu,

by sme nemali až takú vinu.

Dar pre človeka je slza slaná,

nech jeho duša nie je planá.

Zlá ako nechutný nápoj žeravý,

nevadí ani úsmev štrbavý.

Slané jazero smútok zahnalo,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

chmáry a chorobu preč odohnalo.

I kameň zmenilo na nepoznanie,

možno to bolo len moje prianie.

I láska občas slzu prináša,

vášne a zradu tíško zháša.

Tak prečo sa brániť slzám?

Vraj je to príliš ženské.

A vari je žena slabý tvor?

Kto to kedy povedal.

Možno nemá pevné svaly,

no slabých vždy obráni.

Bráni ako levica svoje mláďa,

aj keď je to cudzie čierne háďa.

Chlapom plakať sme zakázali,

vraj mužnosť inak dokázali.

Prečo? Prečo nemôže plakať muž,

ak sa mu slzy derú z očí?

Je z neho slaboch.

Povedali múdre hlavy.

No ja vravím, že slza

je prejavom ľudskosti.

Nikdy som nevidela plakať zvera,

či iného živého tvora.

Alebo som si nevšimla?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani pes, ani mačka neplače,

hoci sa nám to občas zdá.

Nie, zvieratá nemôžu plakať,

môžu však od radosti skákať.

Prečo je to tak netuší nik.

Občas však čujem výkrik.

To vnútro nečloveka plače,

sĺz však niet, oči svietia

smútkom zvieraťa.

Aj smiať je dovolené človeku

ako jedinému živému tvorovi.

Podobnému obrovi,

ktorý skaly, hory prenáša,

koše smiechu domov prináša.

Smiech a slzy sú priatelia.

Rozdiely nerobia nikdy,

aj keď sa im krivdí.

Smiechu nie je nikdy dosť,

je u nás vítaný hosť.

Privítajme ho otvorenou náručou,

nevyžeňme ošúchanou papučou.

Na ulici nech ho počujem všade,

nestojím na neho v dlhom rade.

Chcela by som utierať slzy smiechu,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

zbieram len bolesti a hriechu.

Kto ma rozosmeje?

Moje srdce zahreje?

Čistá duša,

úsmev malého dieťaťa.

Ľubica Štefaniková

Ľubica Štefaniková

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som slabý odvar seba samej. Vravím si pri pohľade do zrkadla času. To už ani nie som ja. Kto vlastne som?Som žena.Ľúbiaca i smútiaca.Smejúca i plačúca.Dráždivá i cudná.Vábivá i skromná.Divoška i tichá.Odvážna i nesmelá.Úspešná i sediaca v kúte.Občas sa však cítim ako nepotrebná odhodená handra,čo je dobrá len na umytie špiny celého sveta.Úryvok z básne: "Kto vlastne som".Viac o mne na www.hupka.estranky.sk Zoznam autorových rubrík:  Moje článkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu